Pečené prasiatko!

Na deň 30.8.2002 bola vyhlásená Akcia: Pečené prasiatko! Miesto konania: letisko Bielice pri Partizánskom. O tejto akcii som vedel už mesiac vopred a tak som si ju nenechal ujsť.

Piatok 30.8.2002. Balím si veci a chystám sa na prelet. Tentoraz si toho moc neberiem. Do kapotáže „zašívam“ igelitku so spodným prádlom a hygienickými potrebami. Spacák balím na miesto spolujazdca. Keďže letím sám, na predné sedadlo vkladám sedačku z električky, aby som sa mal o čo oprieť. Otec mi pomáha pri stavaní krídla. Keď je pripravené k letu, telefonom sa hlásim na vežu voj. letiska Malacky a dojednávam si prelet cez ich CTR. Prelet mám povolený, lieta im tam iba jedna „Andula“. Ešte s otcom preskúšavame vysielačky. Všetko OK, tak rolujem na štart. Preroloval som na druhú stranu poľa a štartujem proti vetru o 15,45h. Odlepil som sa a točím doľava, popred cintorín, kde sa práve ľudia rozchádzali z pohrebu. Termika jak blbá a riadne to so mnou hádže. Hlásim otcovi, že do ideálneho počasia to má ďaleko, ale žiadna odpoveď. Pozriem na vysielačku a stihol som ešte zbadať nápis : LOW BAT a potom to zhaslo. Baterka odpochodovala hneď po štarte. No nič. Zamával som a vydal som sa cez Rohožník ku Karpatom. Keď som križoval dráhu vojenského letiska, mal som zmiešané pocity, presne ako pred týždňom. Lenže vtedy som aspoň počul. Teraz nič. Natiahol som na prsia a čo najskôr prefičal ku Karpatom. Výška cca 650m nad zemou a malé dilema. Vľavo krásne sa vyvýjajúci kumul, vpravo búrka. Tak som sa rozhodol prefičať medzi nimi. Vcelku pohodlne som medzi ne preletel, nastúpal 1000m a vypadol som na druhej strane do prekrásneho slnečného počasia. Vyklesal som do 600m a nasadil kurz Hlohovec. Mal som mierny bočný vietor zľava. Ako minulý týždeň, aj teraz som sa vyhýbal CTR Piešťany a atomke Jaslovské Bohunice. Pred Hlohovcom som pomaly vyklesával a keď som sa dostal nad domček Mira Pavelku, tak som mu tam zakrúžil asi v 150m. Nikto ma nepozdravil a tak som fičal ďalej smer Partizánske. To som sa už kĺzal vo výške do 150m nad zemou. Tentoraz som letel skoro proti miernemu vetru. Ešte občas zbytok termiky dal o sebe vedieť, ale bol to príjemný let. Ako som sa blížil k letisku, moja výška sa znižovala. Nad rybníčkom pred letiskom som prelietaval v asi 25m výške. Hneď za ním sa končí (alebo začína) pristávacia dráha. Vyklesal som tesne nad kukuričné pole vedľa dráhy a nízkym preletom som dal o sebe vedieť osadenstvu pred hangárom. Potom som to otočil na dráhu a pristál. Pred hangárom som sa zvítal so všetkými, domácimi aj cezpoľnými, čo prileteli na svojich strojoch. Let mi trval 1,45hod. a spotreboval som 9 litrov benzínu. Mnohých prítomných fascinovala spotreba môjho VW. Keďže bolo ešte vysokoletové počasie, vyrazili sme na prehliadku okolia. Ako užitočnú záťaž som vzal na palubu Kvetku, adeptku na pilotný preukaz. Povŕkali sme po okolí, dve rogallá vedľa seba. Na chvíľu sa k nám pridal i Vlado Malatinka s Condorom. Dojil ho chvíľu na 80-tke a leteli sme kúsok spolu. Po návrate späť, som ešte presvedčil Vlada, že ho naučím na Condore lietať a tak ma vzal na palubu a povŕkali sme okolie. Asi by som si na to zvykol... Pohoda v kabíne, riadim jemnými pohybmi knipla i pedálov. Nechal ma, nech sa realizujem. Tak som si skúsil zákruty a po chvíli, keď som si povedal, že som ho naučil už dosť, sme išli na pristátie. Vydojil ho na minimálke s kniplom pritiahnutým na doraz, až som si myslel, že vyoreme chvostom brázdu. Krásne jemné pristátie. Tak som mu oznámil, že odteraz už môže lietať aj sám, načo sa mi odmenil jeho svojským, neopakovateľným výbuchom smiechu. Večer sme ešte polietali okolo letiska, hangáru, rukávu a pod. Večer slávnostne zahájili Hangárpárty. Túto dobre zorganizoval Bohuš Kamencay. Aby sme nepomreli od hladu, či smädu sa vzorne starala čiašnička Dadka. Prasiatko bolo fantasticky upečené a veľmi chutné. Postupujúcim časom sa stupňovala aj zábava. Do tanca nám hrala muzika skupiny Medúza. Dievčat sme moc nemali a tak boli v neustálom kole. Hangárpárty sa naozaj vydarila. Vlado Malatinka dal návrh, aby sa Majstrovstvá SR premenovali na Hangárpárty s pečeným prasiatkom, lebo tu sa zbehlo a zletelo viac účastníkov, než na súťaž... Nad ránom sme to rozpustili a uložili sa na spánok v ubytovni letiska.

Sobota 31.8.2002. Asi o 10,30h som sa vykotúlal z pelecha. V hangári som raňajkoval prasiatko a zapíjal kofolou. Postupne sme sa všetci zišli. Začali sme pripravovať stroje na odlet domov. Volá Bohuš – nikam neodchádzajte, veziem obed! Tak sme počkali a dočkali sme sa. Výborný guľáš. Ešte pred týždňom behal... Dadka nás zas obslúžila, celkom ako v interhotele. Paráda! Poobede sme dotankovali mašinky. A začali sme sa rozchádzať. Jindro mi hovorí, že poletí so mnou do Malaciek a potom sa vráti. Fajn. Lenže Miro hovorí, aby sme sa išli pozrieť do Nového Mesta n. Váhom. Tak je rozhodnuté. Rozlúčka s Bohušom, Dadkou ako i ostatnými domácimi a štartujeme. Miro nás vedie. Prelietavame ponad Duchonku a cez výbežok Strážovských vrchov preskakujeme k Novému Mestu. Ešte nad horami sa dostávame do klesavého prúdu. Ja idem dole „len“ 3m/s, ale Mira to zhadzovalo až 6m/s! Jindro tiež asi 3m/s. Preletom ponad rekreačnú oblasť pri jazerách sa lúčime s Novým Mestom. Oblietavame nejaký kopec a dostávame sa nad štartové miesto bezmotorových rogallistov. Nízkym prieletom ich zdravíme a sadáme na pole pod kopec. Chvíľu pokecáme a Miro zas navrhuje navštíviť jeho chatu a pozýva na kávu. Keďže je to len kúsok, štartujeme. Nízko nad kopcami (všade sú lúky na príp. pristátie) prelietavame do doliny. Krásny pohľad, nádherný zážitok. Miro nízko oblietava lúku, na ktorú máme pristáť a z druhého okruhu pristáva. Za ním pristáva Jindro. Ja som ešte vysoko a tak sklesávam. Ešte stále vysoko, ale rozhodol som sa ísť dolu. Chcem pristáť do mierneho briežka. Tesne nad zemou ma sfúklo doprava. Pristávam na rovný úsek lúky. Brzdím a už skoro stojím, keď sa mi do cesty priplietol odvodňovací jarok. Podvozok si to drobec odniesol. Jindro mi zabezpečil odvoz. VĎAKA! Štartovali bezo mňa. A taký pekný deň to bol...