Moja manželka Janka bola, až do návštevy zletu v Ražňanoch, absolútny protiklad k všetkému, čo malo niečo spoločné s lietaním. Nechodila so mnou lietať, vôbec ju to nebavilo a nezaujímalo.

        Tak sme boli v auguste na dovolenke v Michalovciach a presvedčil som všetkých, že v sobotu (posledný augustový víkend) je tradičný zlet ultralightov na letisku v Ražňanoch a nebolo by od veci sa tam ísť pozrieť. Veď to nebolo ani 100km. Východňári - Marcel, Andrejka, Matúško - súhlasili a Andrejka sa už dopredu tešila, že sa s niekým zvezie na rogalle. Manželka súhlasila tiež ( čo by pre svojho milovaného manžela neurobila, že? ) a tak sme v sobotu doobeda vyrazili. Celou cestou mi pílila uši : "Neopováž sa nútiť ma, aby som išla lietať!!!" a tak podobne. Tak som jej sľúbil, že ju do ničoho nebudem nútiť. Proste vzorný manžel.

         Letisko sme našli po krátkom blúdení v okolitých dedinách. Keď sme dorazili, hneď sme išli zaparkovať auto na parkovisko. Stále sa mi pred autom motal nejaký chlápek v žltom tričku. Chcel som ho obísť zprava - on išiel doprava, chcel som zľava - zas išiel doľava. No, už som chcel zapnúť stierače a pridať plyn, keď sa uhol a zaparkoval som. Možno aj začul nejaké nelichotivé poznámky na jeho adresu... Zavreli sme autá a vyrazili na plochu. Vtom za mnou počujem: "Jožo?" Otočím sa a nevidím nikoho známeho. Tak sme išli ďalej. A znovu: "Jožo, hej Jožo!" Otočím sa znova a pozerám, škerí sa na mňa chlapík, ktorého som chcel zraziť pri parkovaní. Tak sa ho pýtam: "A ty si čí?" A on, že: "Drago". Čiže Peter Draganovský, chalan s ktorým si už vyše trištvrte roka mejlujeme, ale ešte sme sa nevideli. Tak sme sa zvítali. Drago asi vtedy nepochopil, prečo moja polovička dostala záchvat smiechu. Teraz to už vie...  Na letisko sme dorazili krátko po hromadnom odlete všetkých (čo chceli a mali na to stroj) na prelet do Poľska. Tak sme tam poobzerali stroje, ktoré neleteli a zvítali sme sa s kamarátmi. Našiel som tam aj Bohuša, ktorý bol nešťastný, lebo pri manipulácii s trojkolkou na prepravnom vozíku, zlomil vrtuľu. Nikto z toho nebol radšej, než Marián Turan - šéf LAA, lebo na zlete bola vrchnosť z LÚ SR. No a kto videl Bohuša lietať, tak vie prečo sa Marián škerí... S Andreou a našimi deťmi (moja manželka o tom nechcela ani počuť!) sme si spravili jeden vyhliadkový let na Cessne. Aj som to trocha keroval.

        Tak sme Bohuša pozvali k nášmu stolu, zoznámil som ho s manželkou, Marcelom a Andreou a tiež s Dragom. Bohuš vyčaroval lepkavicu - broskyňovú Peach brandy a začal psychicky pripravovať baby na prvý vzlet. Bohuš sa na mňa škeril: "Neboj sa, aj tvoju dnes zvezieme!" Len som sa modlil: "Bodaj by si mal pravdu!" Andrea sa nebránila a keď prileteli z Poľska späť, už sa chcela ísť preletieť. Chudák Miro Pavelka sa nemohol ani najesť gulášu a už ho hnali k FITI-ne. Tak sme mu ju tam napáskovali a vyštartovali.

Po pristátí Andrejka hovorí, že kupujú rogallo. Že by sa jej to zapáčilo?!? Potom pristáli aj chaloši na ULLa a Marián Zaťko, majiteľ krásneho Falka, ma ponúkal na prelet s ním. Nie že by sa mi to nepáčilo, ale manželke tam už bolo dlho a tak som odmietol. Ale ona ma prekvapila, povedala: "Na takom by som sa išla preletieť..." Ani to poriadne nedopovedala a už som ju súkal do vnútra a pripútaval k sedadlu. Chalanisko, čo to mal pilotovať, len oči pulil, lebo ako copilot s ním mal ísť niekto úplne iný. Hovorím mu: "Nekukaj a štartuj! Buď hore skôr, než si to žena rozmyslí!!!" Tak mu nič iné nezostávalo, než to zdvihnúť hore.

Keď sadli a dorolovali, vystúpila moja polovička, vyškerená a hovorí: "Paráda! Už viem, prečo chodíš lietať!" Lepšiu chválu zástanci lietania už ani nemohli dostať! A tak sme išli okolo Mirovej FITIny a tak nenápadne (ešte za tepla) som skúsil, že či by to teraz, keď už vie, aké je to krásne, neskúsila aj na rogalloe. Trocha váhavo, ale súhlasila. Tak som kričal na Mira, nech rýchlo dobehne, že letí hore! Tak Miro dofrčal od hangáru s bandaskou benzínu a rýchlo sa pripravil na vzlet. Ešte jej hovorí, že bude stúpať len asi 1m/s a robiť ploché zákruty, keďže je začiatočníčka.

Tak si tam postávame na pojazdovke, od radosti tancujem do rytmu hudby, púšťanej z reprákov a zrazu pozerám, šak ja vidím celú plochu krídla odspodu! Oni stúpali jak raketa! A hneď na to prepad cez nos a do klesavej zákruty... Ja revem: "Miro ty .... , ja chcem aby ešte lietala!!!!" Ale pohoda. Len jej už bola drobec zima. Takú "husiu kožu" som nevidel - jak živé strúhadlo. Tak sme sa išli zahriať niečim tekutým. Aj teplý guláš padol vhod.

Zľava: Môj syn Patrik, Andrejka, fľašu dočahuje Bohuš, Drago a  moja polovička Janka.

Musím skonštatovať, že sa nám všetkým v Ražňanoch moc páčilo. Baby nechápali, čo sme to - my lietači - za ľudia. Veď tam sa každý s každým pozná, perfektne sa bavia, s kým sa nepozná, tak sa s ním zoznámi a hotovo! V priebehu chvíle si potykali so všetkými chlapmi v okolí... Vzápätí sa tam ukázal Vlado Malatinka, ktorý celý deň prespal a nešlo mu do hlavy, že "tak skoro ráno je už uvarený guláš"... Potom zbadal mňa a zvítali sme sa. Baby zírali jak vizír...! Nakoniec skonštatovali, že je to perfektná partia a na budúci zlet v Ražňanoch sa ide na celé tri dni! Už sa teším!!!